Ak ste sa niekedy pýtali prečo sa náš hodváb nazýva práve morušový, tak vám dnes povieme niečo aby sme vás vtiahli do tejto tematiky.
Názov morušového hodvábu je odvodený od stromu morušovníka – ovocnej rastliny, ktorá sa vyskytuje naprieč celou Európou, Severnou Amerikou a v rôznych oblastiach Ázie. Morušovníky sú veľmi odolné a rýchlo sa šíriace stromy, ktorým sa darí v rôznych prostrediach a substrátoch. Stromy nie sú náročné ani na priestor – môžu byť zasadené pri múroch alebo plotoch, odporúčajú sa však aspoň 5 – 10 metrové rozostupy, aby sa mohli stromy dostatočne rozrásť. Treba mať však na pamäti, že dorastajú do výšky 10 – 15 metrov, v závislosti od druhu stromu. Ako rastú, často sa ich konáre krivia a skrúcajú. Práve túto ich vlastnosť s obľubou využívajú krajinári a záhradní architekti. Morušovníku trvá približne 8 – 9 rokov kým „dospeje“ a začne rodiť plody.
Strom života
Čínsky liekopis uvádza listy, kôru z koreňov, konáre a plody moruše bielej ako perfektnú ingredienciu pri príprave liečiv. Okrem nich sa však v priebehu storočí využívali aj iné zložky rastliny, ako napríklad miazga alebo drevný popol. Predpokladá sa, že listy moruše pomáhajú regulovať hladinu cukru v krvi a často sa tak používajú na prípravu osviežujúceho bylinného čaju. V mnohých kultúrach sa zas listy využívajú pri chudnutí a úprave hmotnosti, ako aj pri znižovaní hladiny cholesterolu v krvi. Pomáhajú taktiež zlepšovať pleť a trávenie.
Využitie v kuchyni
Plody moruše obyčajnej majú podobný vzhľad ako ostružina černicová, sú však o čosi dlhšie a farebne rozmanitejšie: môžu byť červené, čierne alebo biele. V kuchyni sa plody najčastejšie používajú na prípravu chutných koláčov, tartov alebo čajov, pričom ich chuť sa metaforicky prirovnáva alebo opisuje ako „ohňostroj v ústach“.
Legendárna história
Morušovníky sa objavujú v mnohých legendách a tradíciách po celom svete. Napríklad v Japonsku sa morušový papier využíva ako obradná obeta, v čínskych legendách sa zas tento strom prezentuje ako sídlo trojnohého vtáka stelesňujúceho slnko. Morušovníky sa často objavujú aj v literatúre, obzvlášť významne v Shakespearovskom Sne noci svätojánskej. V tomto príbehu o zakázanej láske sa Pyramus a Thisbe plánujú zosobášiť pod morušovníkom. Keď Pyramus dorazí na dohodnuté miesto a nenájde tam nič okrem Thisbinej zakrvavenej šatky, prebodne sa a jeho krv zafarbí biele moruše do tmavo červena. Legenda hovorí, že od toho dňa až navždy zostala šťava z bobúľ červená.
Morušovník a britská kráľovská rodina
Britská kráľovská rodina je historicky silne spätá s morušovníkmi, čo potvrdzuje aj obrovská zbierka stromov v kráľovských záhradách Buckinghamského paláca. Stromy boli pôvodne vysadené kráľom Jakubom I. v roku 1608, otázne však zostáva, či to bol naozaj jeho nápad. Do úvahy totiž pripadá aj William Stallenge, ktorý v tom čase publikoval knihu s názvom Inštrukcie na výsadbu morušovníkov, chov priadky morušovej a výrobu hodvábu. Každopádne, počas celej vlády kráľa Jakuba boli do krajiny dovážané a vysádzané stromy moruše. Po rokoch dospeli stromy do štádia, kedy začali rodiť plody, avšak akékoľvek pokusy o produkciu hodvábu zlyhali. Napriek tomu, William Stallenge pokračoval v údržbe morušových záhrad aj po smrti kráľa v roku 1625. Od týchto čias je záhrada opätovne vysádzaná a pravidelne zveľaďovaná.
Priadky a morušový hodváb
Morušový hodváb prirodzene produkujú larvy priadky Bombyx mori – domestikovaného potomka voľne žijúcej priadky Bombyx mandarina, ktorá sa vyskytuje v Indii, Číne. Metóda produkcie hodvábu prostredníctvom domestikovanej priadky má v Čine približne päťtisíc ročnú tradíciu. Morušový hodváb (niekedy aj Bombyx silk) získal svoje pomenovanie na základe stromu moruše bielej (Morus alba), ktorá je jediným zdrojom potravy pre larvy priadky morušovej. Výhodou je to, že strom ako morušovník nepotrebuje pre svoj rast zbytočné chemikálie, postreky ( insekticídy alebo herbicídy) a tým predstavuje dokonale čistú a kvalitnú stravu pre priadky. Nie však pre všetky. Priadky morušové sú tie, ktoré na svojich zelených farmách v čistej prírode plnej morušovníkov chovajú tradične farmári a výrobcovia hodvábu. O priadky sa prvotriedne starajú, zabezpečujú im pokojný život bez stresu a prirodzených nepriateľov a kŕmia ich výhradne listami morušovníka. Táto kontrolovaná zdravá strava má za následok tvorbu tých najkvalitnejších morušových hodvábnych vlákien, bez zdravotných rizík.
Pre porovnanie, existujú aj „divoké“ priadky, ktoré po celý svoj život žijú voľne v prírode a takisto produkujú hodvábne vlákna. Strava, ktorú počas života skonzumujú a vonkajšie podmienky, ktorým sú počas života vystavované nie sú vždy ideálne a to sa môže odraziť aj na kvalite hodvábnych vlákien alebo na obsahu chemicky nežiadúcich látok.
Práve preto je tradičný čínsky morušový hodváb jedna z najlepších alternatív, akú si môžete predstaviť vo vašej spálni.
