Sen v sne alebo Falošné prebudenie

Už sa vám niekedy stalo to, že ste sa snažili prebudiť zo sna, no opätovne ste sa do sna prebudili ? Snívalo sa vám, že spíte a neustále sa prebúdzate a prebúdzate ? Alebo sa vám snívalo to, že spíte a po prebudení ste boli stále uväznení v sne ?  

Ak áno, tak ste práve zažili fenomén “ falošného prebudenia”, ktorý často ľudia opisujú ako “sen v sne”. Snívanie o tom, že spíme, alebo že sa v sne prebúdzame je relatívne častým javom, ktorý sa vyskytuje bežne v populácií.

Aj keď sa falošné prebudenia väčšinou vyskytujú bez nejakého dôvodu, existujú aj určité stavy, ktoré ich môžu spôsobiť, vrátane spánkových porúch, ktoré priamo narúšajú priebeh REM spánok alebo aktivitu mozgu počas spánku.

V dnešnom článku si povieme viac o falošných prebudeniach. Dozviete sa, čo ich spôsobuje, čo sa deje v našom mozgu keď máme sen v sne a povieme si aj príčiny tohto fenoménu a aj to, ako mu predchádzať. 

Na úvod by sme si mohli rozlíšiť dva typy falošných prebudení : 

Prvý tip falošného prebudenia je ten, keď sa človek domnieva, že sa v skutočnosti zobudil, ale stále je vo vlastnom sne. Vo sne môže vykonávať bežné každodenné činnosti, ako je vstávanie z postele, sprchovanie sa či obliekanie. Tento typ falošného prebudenia môže byť relatívne pokojný, bez prílišnej emocionálnej intenzity. Osoba sa zvyčajne zobudí až v momente, keď si uvedomí, že niečo nie je v poriadku s jej situáciou alebo prostredím.

Druhý tip falošného prebudenia je o niečo dramatickejší. Tu človek zažíva nočnú moru, ktorá môže byť naplnená napätím, úzkosťou alebo strachom. V tomto prípade sa osobe sníva, že sa zobudila a ale je to len sen o sne. Človek môže byť po takomto zážitku ovplyvnený intenzívnymi obrazmi alebo pocitmi z daného sna. Nikekedy sú takéto sny sprevádzané fyzickými reakciami, ako je rýchle dýchanie alebo zvýšený tep. Dokonca býva zvykom, že v tomto prípade sa osoba prebudí kvôli strachu a vydeseniu.

Oba typy falošného prebudenia zahŕňajú živé sny, v ktorých sú pocity, obrazy a udalosti také intenzívne a podobné životu, že máte pocit, že sú skutočné a nasledujúce ráno si ich veľmi dobre pamätáte. 

Ako sa “sen v sne” prejavuje ? 

Falošné prebudenie: Keď si myslíme, že sme hore, ale stále snívame.

Ide o situáciu, kedy si myslíme, že sme sa už zobudili a sme v stave bdenia, ale v skutočnosti stále len snívame. Tento jav môžeme považovať za akýsi “medzistupeň” medzi snom a skutočnosťou. Niekedy sa stane to, že sa nám skombinuje sen v sne s lucídnym snívaním. V takomto prípade si môžete byť vedomí, že ste “uväznení v sne” a každá snaha prebudiť sa končí rovnako. Tieto prípady bývajú pre ľudí najstrašidelnejšie. Nie je sa v šak čoho obávať. Čítajte ďalej a všetko si vysvetlíme.

Ľudia, ktorí zažijú sen v sne sú zvyčajne vystrašení. Myslia si, že ide o niečo nadprirodzené a neprirodzené a mnohokrát sa u nich začne prejavovať úzkosť a strach zo spánku. Boja sa, že to zažijú znovu. Problémom nie je samotný sen v sne – najhrôzostrašnejšie sú myšlienky, ktoré má človek bezprostredne po tomto zážitku. Bojí sa, že sa táto situácia zopakuje, ale on už nebude schopný sa prebudiť. Tento strach však nie je odpodstatnený :). Môžem vás ubezpečiť, že sen v sne je síce desivý, ale stále je to sen, z ktorého sa prebudíte.

Sen v sne sa považuje za bežný jav v spánkovom cykle. 

Je dôležité si uvedomiť, že falošné prebudenia sú pomerne bežným javom a v určitých obdobiach života sa môžu vyskytnúť u každého z nás. Sú súčasťou normálneho spánkového cyklu a väčšinou nie sú príznakom vážneho problému so spánkom. Skôr sú ukazovateľom toho, ako aktuálne funguje náš mozog počas spánku.

Na druhej strane musím povedať, že aj keď väčšinou nesignalizujú vážny problém, ak sa vyskytujú často a bývajú príliš intenzívne, je vhodné to vyriešiť. To, že náš mozog vytvorí takíto sen raz za čas je v poriadku, ale ak sa vám často stáva, že sa nedokážete prebudiť a navyše z toho máte strach – je potrebné sa zastaviť a zistiť, čo spôsobuje takúto mozgovú aktivitu. S najväčšou pravdepodobnosťou trpíte chronickým stresom (máte prestimulovaný sympatický nervový systém) a to vyťahuje mozog a srdce z koherencie. 

Chcem vás upozorniť na to, že ak užívate akékoľvek výživové doplnky, ktoré ovplyvňujú činnosť mozgu, náladu, črevný mikrobióm alebo sa týkajú športovej výživy tak spozornite. V dnešnej dobe plnej rôznych reklám a bizarných odporúčaní sa často stáva, že ľudia si samy nakombinujú rôzne výživové doplnky bez nejakého biomedicínskeho podkladu. To určite nie je vhodné. Často sa stretávam s tým, že ľudia užívajú naraz GABA, l-theanine, ashwagandhu, bacopu monnieri, nootropiká, adaptogény, byliny so sedatívnym účinkom atď., Tieto suplementy sú dobré, ak sú užívané správne. Ak je dávkovanie prispôsobené pohlaviu, metabolizmu, aktuálnemu duševnému stavu a najmä, ak je dôraz na kvalitu. S tou je to v dnešnej dobe horšie. Mnohokrát sila reklamy ďaleko preskočí kvalitu produktov a tak ľudia užívajú známe, ale naozaj nevhodné a nekvalitné produkty.

Ako sa prejavuje falošné prebudenie ? 

Príznaky alebo prejavy falošných prebudení môžu byť rôznorodé a môžu sa líšiť od jedného človeka k druhému. Niektorí ľudia môžu zažiť pokojné falošné prebudenia, kedy sa domnievajú, že sa zobudili do svojho obvyklého prostredia a vykonávajú bežné aktivity, ako je vstávanie z postele alebo sprchovanie. Iní môžu mať náročnejšie falošné prebudenia, kde sa cítia napätí, úzkostliví alebo dokonca vystrašení z toho, že sa nedokážu zobudiť. 

Sen v sne alebo falošné prebudenie sa môže prejavovať rôzne, uvediem vám nejaké príklady:

• Lucidné snívanie: Tento stav nastáva, keď si snívajúci uvedomí, že sa nachádza vo sne. Osoba môže mať kontrolu nad tým, čo sa deje vo sne. V tomto prípade by ste si uvedomovali, že sa vám sníva sen, z ktorého sa nedokážete prebudiť/alebo by ste žili svoj život v sne. Spali by ste, vstávali by ste, ale všetko by sa odohrávalo v rámci sna. 

• Pred-lucidné snívanie: Stav kedy snívajúca osoba začne uvažovať nad tým, či je vo sne alebo v skutočnosti. Tento stav môže byť charakterizovaný tým, že snívajúca osoba si nie je úplne istá, či je jej skúsenosť skutočná alebo len sen. Osoba môže mať pocity zmätku a neistoty ohľadom toho, čo sa deje okolo nej, a môže sa snažiť nájsť znaky, ktoré by potvrdili jej skutočný stav. 

• Riadené snívanie: V tomto prípade osoba v lucidnom sne prevezme kontrolu nad dianím vo sne a môže ovplyvňovať udalosti podľa vlastného uváženia. 

• Looping: Tento jav nastáva, keď sa človek opakovane “prebúdza” vo sne, často do rovnakej alebo podobnej situácie. Práve tento jav môže vyvolať najväčší strach a úzkosť nakoľko snívajuci človek sa snaží prebudiť, ale nedarí sa mu to. 

• Nerealizmus: Ak veci vo sne nedávajú zmysel, napríklad priestory majú zvláštne rozmery, alebo keď snívajúci nie je schopný vykonávať bežné činnosti, ako napríklad hovorenie, kričanie, beh, chodenie.

• Disociácia: Tento pojem sa vzťahuje na zážitok mimotelového pozorovateľa, kedy snívajúci vníma sen ako vonkajší pozorovateľ, nie ako aktívny účastník.

• Spánková paralýza: Ide o dočasnú neschopnosť pohybovať sa alebo hovoriť po prebudení. Aj spánková paralýza môže byť spojená s falošnými prebudeniami.

“False awakening” (anglický pojem) je fenomén, ktorý sa vyskytuje, keď si človek myslí, že sa prebudil, ale v skutočnosti stále spí. Je to akoby sen v sne. Počas tohto stavu môžu byť senzorické vnemy – ako zvuky, svetlo alebo dokonca pohyb – vysoko realistické, čo prispieva k ilúzii, že sa človek skutočne prebudil.

V mozgu dochádza počas tohto javu k zaujímavým procesom. Počas spánku sú niektoré časti mozgu aktívne a iné nie. Napríklad, časť mozgu nazývaná kortikálna časť, ktorá je zodpovedná za vedomé myslenie, býva menej aktívna počas spánku. Naopak, ďalšie časti mozgu, ako limbický systém, ktorý sa podieľa na emocionálnych a pamäťových procesoch, môžu byť stále aktívne.

V prípade “false awakening” sa ukazuje, že kortikálna časť mozgu je schopná vytvárať ilúziu reality na základe informácií, ktoré prijíma od častí mozgu zodpovedných za senzorické vnemy. Tieto ilúzie môžu byť tak presvedčivé, že človek môže skutočne veriť, že sa prebudil, hoci sa ešte stále nachádza v stave spánku.

Poďme sa pozrieť na to, ako sa “falošné prebudenie” alebo “sen v sne” líši od bežného snívania a spánku z pohľadu mozgovej aktivity:

• Aktivita kortikálnej časti mozgu: Počas spánku je aktivita kortikálnej časti mozgu, ktorá je zodpovedná za vedomé myslenie a vnímanie reality, značne potlačená. To vedie k menej výrazným senzáciám a neschopnosti rozoznať realitu od ilúzie. To znamená, že počas spánku nie je táto časť mozgu aktívna na takej úrovni, na akej je aktívna počas bdenia. V dôsledku toho sa senzorické vnemy a myšlienky často javia ako menej realistické a menej koherentné. Počas “falošného prebudenia” je kortikálna časť mozgu aktívna na takej úrovni, ktorá umožňuje vytvárať ilúziu prebúdzania. To znamená, že mozog je schopný vnímať, že človek sa skutočne prebudil, aj keď sa ešte stále nachádza v stave spánku. Takáto aktivita kortikálnej časti mozgu teda prispieva k presvedčeniu človeka, že sa prebúdza do svojho známeho prostredia ale v skutočnosti ide len o ilúziu vytvorenú mozgom počas spánku.

• Emocionálny a pamäťový proces: Počas spánku sú časti mozgu zodpovedné za emocionálne spracovanie a pamäť aktívne, ale ich aktivita je často spojená s prúdením spontánnych snových obrazov a procesom ukladania pamäte. Emocionálne zážitky a spomienky môžu byť začlenené do týchto snov a môžu ovplyvňovať ich obsah. Počas “falošných prebudení” sa zdá, že tieto centrá sú aktívne v kontexte ilúzie prebúdzania. To znamená, že sú angažované nielen vo vytváraní snových obrazov, ale aj vo vytváraní ilúzie, že človek sa skutočne prebudil do svojho prirodzeného prostredia. Bežné snívanie môže obsahovať senzorické vnemy, ktoré sú často sprevádzané neobvyklými alebo nereálnymi udalosťami. Počas “falošných prebudení” sa senzorické vnemy javia ako veľmi reálne a autentické, čo prispieva k ilúzii prebúdzania.

• Fázy spánku: Počas normálneho spánku prechádzame cez rôzne fázy spánkových cyklov, vrátane REM fázy (rýchly očný pohyb), ktoré sú spojené so snívaním. Počas “false awakening” môže dochádzať k poruchám vo fázach spánku alebo k zmiešaniu medzi fázami spánku a stavmi prebúdzania sa, čo vedie k nezvyčajným zážitkom.

Celkovo možno povedať, že počas “false awakening” sa v mozgu zapína kombinácia aktivácie kortikálnej časti mozgu, emocionálnych a pamäťových procesov a senzorických vnemov, ktoré vedú k ilúzii prebúdzania sa uprostred spánku.

Príčiny falošného prebudenia sa: 

Živé sny častejšie vznikajú počas REM fázy spánkového cyklu, ktorá je charakterizovaná rýchlymi pohybmi očí a vysokou mozgovou aktivitou. Toto štádium spánku je považované za obdobie, kedy je mentálna aktivita na vrchole a “snové” skúsenosti sú najvýraznejšie a najživšie. Niektorí odborníci sa prikláňajú k názoru, že prerušenie REM spánku môže viesť k vzniku falošných prebudení, čo je jav spojený s prerušením kontinuity spánku, známym aj ako fragmentácia spánku.

Keď je REM spánok prerušený, mozog môže byť čiastočne aktívny, pričom jedinec ostáva v stave snívania. Tento stav môže spôsobiť výskyt nezvyčajných a živých snov, ktoré sa môžu javiť ako veľmi reálne až do samotného prebudenia. Takéto falošné prebudenia môžu mať výrazný vplyv na kvalitu spánku a môžu spôsobiť zmätenosť alebo neistotu u človeka ohľadom toho, či sa skutočne prebudil, alebo stále sníva.

Medzi možné príčiny fragmentácie spánku patria:

Nespavosť/Insomnia: Bežná porucha spánku, pri ktorej je ťažké zaspať alebo zostať spať

Spánkové apnoe: Porucha, pri ktorej sú časté a/alebo dlhé prestávky v dýchaní počas spánku. Vážna vec, ktorú je potrebné riešiť. 

Periodické pohyby končatín v spánku (PLMS): Opakované trhanie, kŕče alebo zášklby nôh počas spánku.

Narkolepsia: Je charakteristická nadmernou dennou spavosťou. Porucha, pri ktorej človek náhle zaspí v nevhodný čas.

Prostredie: Prerušenie spánku môže spôsobiť aj nadmerný hluk, nadmerné svetlo alebo nepohodlný matrac. 

V podstate môžeme povedať, že akékoľvek nevhodné podmienky, zvyky správania alebo zlá spánková hygiena môžu ovplyvniť kvalitu spánku a následne spôsobiť jemné narušenia REM spánku.

Čo je to protovedomie?

Protovedomie je stav, ktorý sa nachádza medzi spánkom a bdením a predstavuje akúsi hranicu medzi týmito dvoma stavmi vedomia. Je to obdobie, kedy sa váš mozog nachádza v špecifickom stavu aktivity, ktorý sa vyskytuje počas začiatku zaspávania alebo pri prebúdzaní. Počas tohto stavu môžete zažiť rôzne mentálne javy a zážitky, ako sú napríklad vizuálne alebo zvukové halucinácie, nereálne myšlienky alebo senzorické vnemy.

Podľa výskumu uverejneného v The International Journal of Dream Research v roku 2011 sa zdá, že falošné prebudenia, kedy si myslíte, že ste sa už zobudili, ale stále len snívate, môžu byť spojené s týmto duševným stavom známym ako protovedomie. Teória hovorí, že počas fázy REM spánku váš mozog vytvára model virtuálnej reality vášho každodenného prostredia, akože by sa pripravoval na prechod do stavu bdelého vedomia. Tento model sa považuje za najskoršie štádium vedomia.

Takže protovedomie predstavuje fascinujúci stav, ktorým prechádzame v rámci nášho spánkového cyklu a ktorý môže byť spojený s rôznymi snožnými zážitkami a fenoménmi, vrátane falošných prebudení. Je to oblasť, ktorá si stále vyžaduje ďalší výskum a štúdium, aby sme lepšie pochopili jeho mechanizmy a jeho vplyv na naše vedomie a spánkové procesy.

Ako sa prebudiť zo sna v sne ? 

Poďme sa pozrieť na účinné tipy, vďaka ktorým môžete vás sen v sne už nebude trápiť.

• Kontrola dychu: Vedomé kontrolovanie dýchania môže pomôcť stimulovať nervový systém a podporiť prebudenie. Skúste hlboké dychovanie alebo zmeny rytmu dychu.
• Zameranie sa na zvuky: Sústredenie sa na okolité zvuky alebo na zvuky vo vašom sne môže pomôcť “presunúť” váš mozog do stavu bdenia.
• Použitie hmatových stimulov: Pokúste sa dotknúť niečoho vo vašom okolí alebo vo vašom sne. Fyzický kontakt s realitou môže pomôcť pri prechode zo spánku do bdenia.
• Mentálna vizualizácia: Predstavte si, ako sa postupne prebúdzate z postele a začínate plánovať svoj deň. Táto mentálna cvičenie môže pomôcť uvedomiť si, že sa nachádzate vo sne a podporiť prechod do stavu bdenia.
• Príjemná stimulácia: Skúste si predstaviť niečo príjemné alebo stimulujúce, čo by vás mohlo povzbudiť k prebudeniu, ako je svieži vzduch, slnečné svetlo alebo chutné raňajky.
• Mentálna intenciácia: Jednoducho si povedzte, že chcete teraz zobudiť. Tento krok pomáha vašej mysli prejsť z ilúzie spánku do stavu bdenia tým, že jasne a rozhodne vyjadrujete vašu túžbu po prebudení.
• Zameranie na fyzickú existenciu: Sústreďte sa na pohyb konkrétnej časti tela, ako je prst na ruke alebo nohe, aby ste si uvedomili svoju fyzickú existenciu. Tento proces vám pomáha vrátiť sa k pocitu reality a zvýšiť vašu povedomú prítomnosť.
• Rýchle mrknutie: Skúste rýchlo žmurkať, čo môže pomôcť stimulovať nervový systém a pomôcť vám prebudenie. Žmurkanie môže byť jednoduchým spôsobom, ako viete naštartovať svoj mozog a prejsť zo spánku do stavu bdenia.
• Zameranie sa na objekt vo sne: Zamerajte svoju pozornosť na jeden konkrétny objekt vo vašom sne a pokúste sa ho zmeniť alebo manipulovať s ním. 
• Vykonávanie komplexných akcií: Vyskúšajte vykonávať komplexné akcie, ako je beh, skákanie alebo tanec, čo môže zvýšiť hladinu vzrušenia a podporiť prebudenie. Aktivita a pohyb môžu povzbudiť vaše telo a mozog, čo môže pomôcť prejsť z fázy spánku do fázy bdenia.

Zhrnutie:

Falošné prebudenie je často sa vyskytujúcou nočnou morou alebo bizarným snom, s ktorým sa môže stretnúť ktokoľvek z vás.

Hoci príčiny falošného prebudenia môžu byť rôznorodé, niektorí odborníci ho spájajú s drobnými prerušeniami v REM spánku. K tímto drobným prerušeniam však často dochádza z dôvodov, ktorým sa dá krásne predísť. Vypočujte si doplnok k článku vo forme podcastu a dozviete sa viac.

Ak máte natoľko rušivé sny, že vás trápi chronická únava, úzkosť, depresia, problémy s pamäťou alebo koncentráciou alebo ak máte pocit, že sa mení váš duševný stav, postoj k spánku a začínajú sa u vás prejavovať formy somnilokvie – neváhajte a vyhľadajte lekársku pomoc.