V dnešnom článku si tak trochu odľahčene povieme zopár zaujímavostí o našom spánku. Z pohľadu vedy je spánok “dobre preskúmanou” záhadou. Vieme o ňom veľa a zároveň nič. Existuje však niekoľko zaujímavostí o spánku, ktoré by ste rozhodne mali poznať. Niektoré Vás pobavia, iné možno prekvapia. Tieto zaujímavosti Vám však krásne rozšíria obzory a pomôžu spánok pochopiť aj z inej perspektívy.
Ak si prajete pozrieť na túto tému video – je spracované na nižšie.
Pre zopakovanie začneme “odbornou” definíciou spánku. Kto by nemal rád odborné pojmy, však ? 😀
Spánok je fyziologický stav vedomia, pri ktorom dochádza k obmedzeniu pohybovej aktivity, reaktivity na vonkajšie prostredie, k zmene činnosti mozgu. Môžeme ho rozdeliť do dvoch hlavných fáz: NON-REM/ NREM /synchrónna a REM – paradoxná fáza. Po zaspaní sa najprv objaví synchrónny spánok, ktorý je niekoľkokrát za noc striedaný spánkom paradoxným. Striedaním oboch fáz tak vzniká spánkový cyklus (National Institutes of Health2007).
Spánok je nervovým systémom vynútený, v pravidelných intervaloch opakujúci sa dej, ktorý síce vieme do určitej miery regulovať a kontrolovať, no nedokážeme sa ho vzdať na viac ako štyri dni (Covisa 2004).
ŠOKUJÚCE FAKTY O SPÁNKU:
Počas spánku necítime vône a pachy
1. Počas spánku sa citlivosť nášho čuchu na rôzne vône a pachy znižuje. Hluk nás počas spánku zobudiť môže ale zápach či vôňa alebo nepríjemný smrad pravdepodobne nie. To je aj jeden z dôvodov, prečo boli vynájdené požiarne hlásiče. V určitých fázach spánku je totiž naša citlivosť čuchu znížená natoľko, že ak by sa vo Vašom okolí nachádzal požiar, zápach z dymu by Vás nemusel zobudiť včas. Náš čuch sa totižto počas spánku v niektorých momentoch úplne vypína. Z veľkej časti je citlivosť nášho čuchu ovplyvnená aj cirkadiánnymi rytmami – to znamená, že citlivosť čuchu zvykne kolísať aj počas bežného dňa – v noci je však jeho citlivosť na minime, u niektorých jedincov je úplne vypnutý ( v závislosti od štádií a fáz spánku ) (Brown University 2017).
Tip pre Vás : Z tohto hľadiska je vhodné zaobstarať si do svojho obydlia požiarny hlásič.
Jednu výhodu to však predsa len prináša. Aj v noci totiž ľudia zvyknú zo seba vypúšťať plyny. Možno o niečo prirodzenejšie ako cez deň. Totižto v noci, keď spíme je aj naša vôľa v ríši snov a preto vedome nedokážeme plyny zdržiavať. Všetky sa teda postupne dostávajú von – nič im v tom nebráni. Náš vonkajší análny zvierač (lat. Musculus sphincter ani externus ) je vôľou ovládateľný – to znamená, že jeho otváranie a zatváranie si regulujeme my samy skrze našu vôľu a myšlienky. Dobré však je, že aj keď je takéto vypúšťanie plynov počas spánku normálne, my ich plnohodnotne necítime. Dôkazom je fakt, že ste sa pravdepodobne nikdy neprebudili na to, že je vo vašom okolí nevábne voňajúci flátus antiquus. (Pacheco 2022).
Mimochodom vedeli ste, že “plyn” je vlastne zmes dusíka, vodíka, oxidu uhličitého, kyslíka, metánu a “aromatickej” síry ?
Ďalšou zaujímavosťou však je, že ste sa mohli prebudiť na hluk, ktorý pri jeho vychádzaní nastal. Citlivosť na rôzne zvuky zostáva po celú noc z väčšej časti zachovaná (Andrillon et al. 2016).
Poznáte ten pocit, keď sa z nejakého dôvodu nevyspíte až tak dobre a celý deň cítite nepríjemný hlad a chuť najmä na sladké ?
Dôvod, prečo sme po nekvalitnom alebo nedostatočnom spánku omnoho viac hladní a máme väčšiu chuť na sladkosti a sladké jedlá celkovo je ten, že nedostatočný spánok spôsobuje zvýšené hladiny hormónu ghrelinu v dôsledku čoho sa znižuje hladina leptínu. Ghrelín je hormón zodpovedný za náš apetít a leptín je hormón, ktorý je vylučovaný tukovým tkanivom. Tento hormón pomáha nášmu telu dlhodobo udržiavať normálnu hmotnosť a to tým, že reguluje pocity hladu pocitom sýtosti. Dostatočné alebo vysoké hladiny leptínu v organizme signalizujú mozgu, že už sme dostatočne sýty a môžeme prestať jesť. Naopak nízke hladiny leptínu zvyšujú naše pocity hladu a túžby po jedle. Spánok zohráva kľúčovú úlohu nielen v rámci správneho fungovania hormonálnej sústavy organizmu ale je aj kľúčovým elementom zdravého života a adekvátnej hmotnosti (Alahmary et al. 2022; Oliveira a Marques-Vidal 2023).
Vedeli ste, že ak sa večer tesne pred spaním cítite extrémne unavený a vyčerpaný, a máte pocit, že nedokážete udržať otvorené oči a po ľahnuti do postele zaspíte za menej ako 5 minút, pravdepodobne trpíte spánkovou depriváciou a Vaše telo je vo výraznom spánkovom deficite ? Ak sa Vám toto stáva často a pravidelne, porozmýšlajte nad tým, či spíte dostatočne a či Vaše telo nefunguje v núdzovom režime (Hanson a Huecker 2023).
Už sa Vám niekedy snívali čiernobiele sny ?
Pretože mnoho ľudí sa s nimi v živote stretlo alebo pravidelne stretáva. Obrazy a príbehy, ktoré sa im v noci premietajú počas REM fázy su presne také, ako keď si predstavíte staré filmy alebo jednotlivé epizódy Charlieho Chaplina. Pred príchodom farebnej televízie sa vraj takéto sny objavovali až u 75% populácie. Pre zaujímavosť vám poviem aj jednu dôležitú informáciu – podľa doktorky Evy Murzyn zohráva pozeranie televízie, najmä v určitých obdobiach formovania myslenia v detstve, veľký vplyv na spôsob, akým sa neskôr v puberte ale aj počas celého života tvoria u daného človeka sny. Sledovanie televízie doslova programuje náš mozog, tak, že na základe podnetov, ktoré sme videli si neskôr v živote vyvodzujeme sny. Kľúčové je však najmä to, čo sme videli práve v detstve počas mentálneho a emočného dospievania. Preto je nesmierne dôležité, aby sa malé deti v prípade pozerania televizie vystavovali čo možno najpozitívnejšiemu televíznemu obsahu s nulovou agresiou a programovali si tak život, počas ktorého sa im snívajú príjemné sny (Murzyn 2008).
Ak sme hore dlhšie ako 16 hodín vkuse, znižuje sa kvalita našej práce, pozornosť ale aj mentálny výkon rovnako, ako keby ste mali v krvi päť stotín promile alkoholu (Eastern Health 2023).
Ešte v 17. storočí bol pre ľudí dvojfázový spánok súčasťou ich bežného života. Ľudia spali v rámci jednej noci dvojfázovo, teda v dvoch blokoch, ktoré boli od seba oddelené jedno až dvojhodinovou prestávkou, ktorú najčastejšie využili na čítanie, sex, modlenie sa alebo nejakú inú formu socializácie (Gorvett 2022).
Prvý alarm, ktorý slúžil ako budík bol vyvinutý až v roku 1787 a to paradoxne človekom (pôvodom) Američanom, ktorý potreboval ráno vstávať načas aby mohol ísť predávať hodiny(Knoop et al. 2019).
My ľudia ako jediné cicavce dokážeme podľa potreby oddialiť spánok a udržať sa v bdelom stave vtedy keď to potrebujeme napriklad kvoli práci Všetky ostatné cicavce musia ísť spať hneď, ako pocítia potrebu spánku a začnú byť unavení (Summer 2023).
Zaujímavým faktom je aj to, že spánok ľudí sa oproti iným primátom líši tak, že je kratší a efektívnejší, hlbší a s väčším počtom REM fáz počas jednej celej spánkovej periódy. Evolúcia nás posunula v kvalite a efektivite spánku ďalej oproti iným primátom preto, pretože ľudia v minulosti čelili zvýšenému riziku, že neprežijú. Riziko pre nás predstavovali predátori, rôzne prírodné javy ale vzájomné útoky iných druhov predchodcov človeka. Kedže evolúcia nás neustále upgraduje tak, aby sa zachoval vždy ten prežitia najschopnejší jedinec – všetko toto vyeskalovalo do extrémne kvalitného spánku. Náš spánok je v súčasnosti extrémne efektívny oproti iným primátom. Napríklad ak sa porovnáme s inými primátmi, spíme my ľudia počas jednej 24 hodinovej periódy najmenej – teda najkratšie. Aby ste si to vedeli predstaviť v číslach – zatiaľ čo nám stačí 7 hodín kvalitného spánku, primáty ako napríklad Makak sviňochvostý alebo Maki trpasličí potrebujú približne 14 až 17 hodín kvalitného spánku v rámci jedného dňa – čiže jednej 24 hodinovej periódy (Bower, 2018).
Čo nás však evolučne s primátmi a vôbec celkovo s predchodcami človeka spája, je potreba komfortu a vyhľadávanie príjemného miesta na spánok. Viete si vôbec predstaviť ako by vyzeral náš život bez spálne, kvalitnej postele alebo miesta, kde pravidelne spíme ? Asi by sme si spánok neužili tak ako s nimi.
Aj rôzne druhý opíc a primátov si stavajú hniezda, ktoré využívajú tak, ako my naše spálne – na príjemný spánok. Hniezda primátov sa kedysi využívali predovšetkým na kŕmenie mláďat no neskôr sa z nich vyvinuli aj priestory na kvalitný odpočinok, pretože si tieto hniezda obľúbili a zistili, že vďaka ním majú lepší spánok (Viegas 2018).
Vedeli ste, že náš mozog si nedokáže vymyslieť neznáme tváre ?
Posledná zaujímavosť sa týka nášho mozgu. To znamená, že všetci ľudia, ktorých ste niekedy videli vo vašich snoch sú zároveň aj ľudia, ktorých ste už niekedy v živote videli – buď ich dobre poznáte, alebo ste si ich všimli v televízii alebo ste len dokonca prešli okolo nich na ulici. Vo Vašich snoch vidíte vždy len tváre ľudí, s ktorými ste sa už niekedy stretli. Náš mozog si totiž tváre ľudí pamätá lepšie ako si myslíme a často krát nám ich ukazuje počas spánku (Seigneur 2018).
A tento článok zakončíme faktom týkajúcim sa kvality spánku. V súčasnosti sa za jeden z najväčších narušiteľov kvalitného spánku považuje komfort v podobe 24 – hodinového prístupu na internet. Ruku na srdce, koľkí z vás sa na internete pristihnú aj po polnoci ? Tak ja len verím, že tento článok si čítate cez deň a nie počas noci.
Zdroje:
1. Brown University, 2017. Smell sensitivity varies with circadian rhythm, study suggests[online]. Dostupné z: https://www.brown.edu/news/2017-10-26/smell
2. PACHECO, D., 2022. Farting During Sleep: Causes and Tips for Reducing It. [online]. Dostupné z: https://www.sleepfoundation.org/physical-health/can-you-fart-in-your-sleep
3. ANDRILLON, T. et al., 2016. Neural Markers of Responsiveness to the Environment in Human Sleep. In: Journal of Neuroscience [online]. Roč. 36, č. 24, s. 6583 – 6596. ISSN 1529-2401. Dostupné z: https://www.jneurosci.org/content/36/24/6583
4. ALAHMARY, S. A. et al., 2022. Relationship Between Added Sugar Intake and Sleep Quality Among University Students: A Cross-sectional Study. In: American Journal of Lifestyle Medicine [online]. Roč. 16, č. 1, s. 122 – 129. ISSN 1559-8284. Dostupné z: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC8848117/
5. OLIVEIRA J. L. and P. MARQUES-VIDAL P, 2023. Sweet dreams are made of this: association between diet and sleep quality. In: Journal of Clinical Sleep Medicine[online]. Roč. 19, č. 6. ISSN 1550-9397. Dostupné z:https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/37489534/
6. HANSON, J. A. and M. R. HUECKER, 2023. Sleep Deprivation. In: StatPearls[online]. Treasure Island: StatPearls Publishing. Dostupné z: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/31613456/
7. MURZYN, E., 2008. Do we only dream in colour? A comparison of reported dream colour in younger and older adults with different experiences of black and white media. In: Consciousness and Cognition [online]. Roč. 17, č. 4, s. 1228 – 1237. ISSN 1053-8100. Dostupné z: https://philpapers.org/rec/EMUDWO
8. Eastern Health, 2023. Staying awake too long can have similar affects to that of drinking alcohol [online]. Dostupné z: https://www.easternhealth.org.au/media-events/latest-news/item/1663-staying-awake-too-long-can-have-similar-affects-to-that-of-drinking-alcohol
9. GORVETT, Z., 2022. The forgotten medieval habit of ‘two sleeps’. In: BBC Future [online]. Dostupné z: https://www.bbc.com/future/article/20220107-the-lost-medieval-habit-of-biphasic-sleep
10. KNOOP, G. J. A. et al., 2019. Wake Up! A Study on the Evolution of the Product [Alarm Clock] [online]. Dostupné z: https://design.udk-berlin.de/wp-content/uploads/2019/10/Wake_Up_booklet_Kurzzeitprojekt_English_Druck_doppel_s.pdf
11. SUMMER, J., 2023. The Connection Between Animal and Human Sleep [online]. Dostupné z: https://www.sleepfoundation.org/animals-and-sleep/connection-between-human-and-animal-sleep
12. BOWER, B., 2018. Compared to other primates, humans get little sleep [online]. Dostupné z: https://www.snexplores.org/article/compared-other-primates-humans-get-little-sleep
13. VIEGAS, J., 2018. How Human Sleep Differs From Other Primates, and What It Means for Our Health [online]. Dostupné z: https://www.seeker.com/animals/how-human-sleep-differs-from-other-primates-and-what-it-means-for-our-health
14. SEIGNEUR, E., 2018. Can the sleeping brain create unique people that the waking brain has never seen before? [online]. Dostupné z: https://neuroscience.stanford.edu/news/can-sleeping-brain-create-unique-people-waking-brain-has-never-seen
